Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Modrý KameňHľadať
 
 

Drevokazné huby

DREVOKAZNÉ HUBY

Drevná hmota predstavuje relatívne odolný substrát, keďže je impregnovaná z 20-30% polymérom lignínom. Dostatočnú ochranu pred hubami predstavuje borka s najvyšším obsahom lignínu, naviac ešte impregnovaná suberínovými kyselinami.

Rozklad dreva prebieha zhruba v troch na seba naviazaných štádiách:
kolonizácia substrátu (ktorá trvá asi 2 roky)
hlavná dekompozícia (s dĺžkou trvania až 5 rokov)
konečné štádium (doba trvania 5 – 20 rokov).
Najväčší podiel na rozklade majú trúdnikotvaré a lupeňotvaré huby. Dekompozícia borky hubami je približne päťkrát pomalšia než rozklad dreva.
Hubová hýfa (vlákno) prenikne do dreva na ktoromkoľvek mieste. Jej vrcholová bunka vytvorí vylučovacími enzýmami kanálik.
Huby, ktoré produkujú len enzýmy celulárneho komplexu, spôsobujú deštrukčný rozklad. Drevo je na počiatku načervenané a postupne hnedne uvoľňovaným lignínom. Je krehké, ľahko lámavé až drobivé, často kockovite praská. Hniloba sa nazýva podľa farby dreva – hnedá. Deštrukčný rozklad spôsobujú najmä huby trúdnikotvaré: trúdnikovček, chrastavka, sieťkovec, práchnovček, trámovka, sírovec, hnedák, brezovník, drevokaz, kučierka.
Korozívny rozklad dreva spôsobujú druhy, ktorým enzymatické vybavenie dovoľuje rozkladať vedľa celulózy aj lignín (enzýmami lakázou a peroxidázou). Drevo sa väčšinou presvetľuje, preto sa i hniloba nazýva bielou. Drevo stráca na hmotnosti, nie na objeme, a preto sa kockovite nerozpadá. Korozívny rozklad spôsobuje napr. sivopórovka, práchnovček, lesklokôrovka, trámovka, trsovnica, trúdnik, pevník, trúdnikovec, ale i huby lupeňotvaré – podpňovka, šupinačka menlivá, šupinovec, hliva, klanolupeňovka obyčajná, strapcovka atď. Rozklad pňov hubami trvá 30 – 40 rokov, padlých kmeňov 5 – 20 rokov a je závislý predovšetkým od druhu huby a na drevine.
Tretím typom rozkladu dreva je mäkká hniloba, pri ktorej býva lignín len veľmi málo narušený. K rozkladu dochádza za veľmi teplého a vlhkého počasia, hovoríme o „zaparení dreva“. Hlavný podiel na rozklade majú vreckaté a nedokonalé huby, ako Bisporella monilioides, Endoxyla fagi, Chaetomium pusillum, Valsa, bulgária čierna, drevovček, drevnatec parohatý, trúdnikovec chlpatý a pevník chlpatý.
 

 


 

Lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum (Leyss.ex Fr.) P.Karst.)

 

 

Jej plodnice sú zvyčajne jednoročné (niekedy aj 2-3-ročné), s polkruhovým alebo obličkovitým klobúkom a s excentrickým hlúbikom, zriedkavo aj bez hlúbika, bokom prirastené na substrát. Klobúk je 60-100 mm široký, polkruhový, obličkovitý alebo mierne laločnatý, mierne klenutý, pásikavý, pokrytý lakovou lesklou vrstvou, purpurový, purpurovohnedý až čiernohnedý, s okrajom tupým, za mladi bielym alebo žltým. Dužina je najprv žltohnedastá, neskôr plavohnedá, zriedkavo biela, korkovitá, pásikavá, na lome plstnatá. Lesklokôrovka obyčajná rastie v lete a v jeseni na živom i odumretom dreve listnatých aj ihličnatých stromov. Je rozšírená takmer na celej Zemi. Zapríčiňuje belavú, avšak nie veľmi intenzívnu hnilobu dreva. Pre praktických hubárov je bezvýznamná, lebo je nejedlá.
 


Trsovnica lupeňovitá (Grifola frondosa (Dick.ex Fr.) S.F.Gray.)

 

 

Plodnice sú trsovité, 150-400 mm široké a rovnako vysoké. Hrubá kmeňová báza sa rozdeľuje na viac odnoží, ktoré sa opäť delia na veľké množstvo konárikov prechádzajúcich do plochých lupeňovitých klobúčikov. Klobúky sú bočné, vejárovité alebo polkruhovité, 40-80 mm široké, tenké, na okraji laločnato zvlnené, sivožltkasté, sivohnedé alebo sivoolivové, šupinkaté alebo jemne srstnaté. Hlúbiky sú belavé, nepravidelne valcovité. Dužina je biela, za mladi mäkko pružná, v dospelosti kožovito vláknitá. Rastie od augusta do októbra. Mladé plodnice sú jedlé a chutné.
 


 Kožnačka hrdzavohnedá Hymenochaete rubiginosa (Schrad.ex Fr.) Lév.

 

 

Plodnice sú kožovité, smerujúce dole, klobúk je rozložený na spôsob skridlíc s úzkymi pásikmi po obvode, okraj klobúkov je žltkastý. Huba spôsobuje pľuzgierovitú hnilobu dubov a gaštanov. Často sa vyskytuje na spracovanom kmeni gaštana, na pňoch a opadnutých konároch. Kmeň zhnedne a vytvárajú sa na ňom čierne pozdĺžne pásiky.
 


Hlivka červená (Nectria cinnabarina (Tode) Fr. 1849)

 

Táto saprofytická huba môže byť aj príležitostným parazitom. Pri infekcii spóra klíči a rozrastá sa vysokou rýchlosťou do hostiteľského pletiva. Na odumretej kôre vzniká stróma veľkosti špendlíkovej hlavičky červenej farby. Často vzniká také množstvo peritécií, že sú uložené vedľa seba a vytvárajú súvislú vrstvu. Vyskytuje sa hlavne na mrazom oslabených jedincoch. Aby sa huba ďalej nešírila, treba odstraňovať suché a odumreté konáriky. 
 


Hlinovec šafránový (Hapalopilus croceus (Pers.ex Fr.) Donk.)

 

 

Táto nejedlá, ale veľmi pekná huba je u nás chránená. Rastie v období od VI. do X. mesiaca. Klobúk je konzolovitý, 50-150 mm široký, v pôdoryse polkruhovitý, bokom prirastený na substrát, hrubo mäsitý, na povrchu jemne plstnatý, krémovooranžový alebo červenooranžový. Rúrky sú 5-10 mm dlhé, šafranovooranžové. Póry sú okrúhle, 0,4-0,5 mm veľké, šafranovožlté až žltooranžové. Dužina je za čerstva bledooranžová, pružná a šťavnatá, presýtená vodou, za sucha býva krémovohnedastá, tvrdá a krehká. Výtrusný prach je belavý so žltkastým odtieňom. Je veľmi zriedkavý, najčastejšie rastie v lete a v jeseni na živých aj na odumierajúcich duboch.
 


 Ohňovec mohutný (Phellinus robustus (P. Karst.) Bourdot & Galzin)

 

 

Plodnice sú kopytovité, so širokým hrbolatým okrajom. Jej povrch je žltohnedý, neskoršie sivý až čierny s rozplývajúcimi sa pásikmi. Dužina je žltá, neskôr hrdzavohnedá. Rúrkovitá časť je červená až hnedočervená. V dôsledku odumierania kambia sa na kmeni vytvára rakovinová rana. Huba napáda živé stromy. Plodnice vytrvávajú na stromoch niekoľko rokov a každoročne prirastajú.


Trúdnikovec chlpatý (Trametes hirsuta (Wulf.ex Fr.) Lloyd.)

 

Klobúk tejto nejedlej huby je konzolovitý, bokom prirastený na substrát. V pôdoryse je nepravidelne polkruhovitý, 30-120 mm široký, za mladi belavý, neskôr belavosivý alebo zažltnutý, na povrchu hrubo srstnatý a sústredne zbrázdený. Rúrky sú 1-3 mm dlhé, biele alebo slamovožltkasté. Póry bývajú okrúhle, 0,2-0,4 mm veľké, najprv biele, v dospelosti krémové až hrdzavookrové. Dužina je za mladi biela, elastická, za sucha býva krémová a tvrdá. Za čerstva má anízovú vôňu. Výtrusný prach je biely so žltkastým odtieňom. Rastie na odumretom i na živom dreve listnatých stromov. Je všade veľmi hojný. Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva.


Sieťkovec dubový (Daedalea quercina (L.)ex Fr.)

 

Plodnice vytrvávajú niekoľko rokov, ale hyménium nie je vrstevnaté. Bokom sú konzolovite prirastené na substrát (zriedkavo aj rezupinátne), jednotlivo alebo v skupinách strechovite nad sebou. Najčastejšie bývajú polkruhovité alebo podkovovité, 50-150 mm široké, na povrchu zvyčajne ploché, hrboľkaté, holé alebo jemne zamatové; pásovanie je málo zreteľné. Pokožka klobúka je krémovožltkastá až sivá, v starobe niekedy aj čiernohnedá. Rúrky splývajú do anastomózujúcich lamiel, ktoré sú labyrintové, zriedkavo hranato okrúhle, 8-30 mm vysoké, ústia bývajú 1-2,5 mm v priemere, bledokrémové. Dužina je pomerne tenká, 3-5 mm hrubá, korkovitá, pružná, špinavožltkastá, vonia jemne hubovo. Výtrusný prach je biely. Sieťkovec dubový rastie po celý rok na dubovom dreve a zriedkavo aj na dreve iných listnatých stromov. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je v dubových lesoch všade veľmi hojný. Ničí predovšetkým dubové drevo. Jeho mycélium zapríčiňuje intenzívnu tmavo červenkastohnedú hnilobu, ktorá je veľmi deštruktívna. Beľové drevo sa rozkladá oveľa rýchlejšie ako jadrové, ktoré sa rozpadáva pomalšie. Vyskytuje sa v lese všade tam, kde je veľmi vlhké dubové drevo. Mimo lesa ho možno nájsť na skladovanom dubovom dreve, na železničných podvaloch, v baniach a všade tam, kde použili ako stavebný materiál dubové drevo bez predchádzajúceho zabezpečenia. Patrí medzi škodlivé druhy prvoradého významu.


Vileminia ničivá (Vuilleminia comedens (Nees) Maire.)

 

Na kmeni a konároch sa objavujú pod kôrou plodnice tejto huby. Plodnice sú špinavobiele, matné a po uschnutí popraskané. Ide len o málo škodlivého parazita.


Ryšavec srstnatý (Inonotus hispidus (Bull.) P. Karst).

 

Na kmeni tvorí veľké plodnice v tvare kopyta s rozšíreným základom. Klobúk je tmavo škoricový, inokedy čierny. Spôsobuje žlto-hnedú hnilobu, ktorá sa výrazne oddeľuje od zdravej časti dreva.


Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius (L.ex Fr.) Kickx.)

 

Plodnice sú viacročné, kopytovitého tvaru, bokom prirastené na substrát. Klobúk má 100-350 mm v priemere, na povrchu je koncentricky ryhovaný alebo pásikavý, takmer hladký, bledosivý, sivookrový až špinavo žltkastohnedý, s okrajom bledším, takmer kožovožltým, zaobleným. Povrch klobúka je pokrytý až 2 mm hrubou tvrdou živicovitou kôrou, ktorá je na priereze čierna a lesklá. Rúrky sú vo vrstvách nad sebou, takže celá plodnica okrem tenkej vrchnej časti pod kôrou klobúka a časti pri okraji je zložená z niekoľkých vrstiev rúrok, ktoré sú hrdzavohnedé až hnedé. Každá vrstva je 2-6 mm hrubá. Póry majú 0,2-0,4 mm v priemere, sú okrúhle, často belavé, inak okrové až hnedasté. Dužina je korkovitá, tvrdá, na reze hrubo vláknitá, hrdzavohnedá až hnedá. Výtrusný prach je jasno citrónovožltý. Práchnovec kopytovitý rastie na živých i odumretých listnatých stromoch, najmä na bukoch a brezách, ale aj na duboch, topoľoch, vŕbach a i. Je to vytrvalý druh, ktorý rastie niekoľko rokov od jari do zimy. Nachádza sa v celom miernom pásme severnej pologule. Je to jeden z najobávanejších parazitov horských bukových lesov. Spôsobuje intenzívnu hnilobu napadnutého dreva. Zhnité drevo sa rozpadáva na drobné lupienky a nitky. Tento trúdnik mal v minulosti aj praktický význam. Jeho ľahko a dlho tlejúca dužina sa používala na rozkladanie ohňa.


Ohňovec obyčajný (Phellinus igniarius (L.ex Fr.) Quél.)

 

Plodnice tejto nejedlej sú viacročné, na substrát bokom prirastené, najprv nepravidelne guľovité, neskôr kopytovité, zriedkavo aj konzolovité, ploché alebo aj rezupinátne. Klobúk má 70-200 mm v priemere, v pôdoryse je polkruhovitý, na priereze nepravidelne trojuholníkovitý. Povrch má hrboľatý, zvyčajne s niekoľkými polkruhovými pásmi. Staršie pásy sú sivastofialové až fialovočernasté, rozpukané, mladšie pásy bývajú plavohnedé alebo škoricovohnedé, často belavo oinovatené. Okraj klobúka je veľmi hrubý, tupý a zaoblený. Rúrky sú vrstevnaté, 3-5 mm dlhé v každej vrstve, hrdzavohnedé až tabakovohnedé. Póry sú jemné, 0,06-0,1 mm v priemere, okrúhle, hrdzavohnedé alebo tmavohnedé, za čerstva plavo alebo škoricovo oinovatené. Dužina je tvrdá, drevnatá, trochu pruhovaná, tmavo hrdzavohnedá. Vôňa je nenápadná, chuť kyslasto horká. Kôra na klobúku takmer nijaká alebo iba málo výrazná. Výtrusný prach je biely. Ohňovec obyčajný rastie po celý rok na živých kmeňoch listnatých stromov, najmä na osikách, vŕbach a topoľoch. Vyskytuje sa niekedy aj na ovocných stromoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je všade veľmi hojný. Z hospodárskeho hľadiska je to jeden z najškodlivejších parazitov našich listnatých lesov. Zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva živých stromov, najmä v dolnej polovici kmeňa. Drevo veľmi napadnuté ohňovcom obyčajným nemožno použiť ako úžitkové a ako palivo má taktiež zníženú hodnotu.


Sivopórovka tmavá (Bjerkandera adusta (Willd.ex Fr.) P.Karst.)

 

Plodnice sú jednoročné, rezupinátne alebo častejšie polkruhovité, bokom prirastené na substrát, škridlicovite usporiadané nad sebou. Klobúk je 10-60 mm široký, za mladi páperisto chĺpkatý, neskôr holý, belavý, okrovosivastý, až hnedastý, často tmavohnedo pruhovaný, spravidla vlnovite poprehýbaný. Rúrky sú 2-2,5 mm dlhé, sivé, póry okrúhle alebo trochu pretiahnuté, drobné (2-5 na 1 mm), najprv belavé, neskôr popolavosivé až sivočernasté. Dužina je špinavobelavá až bledookrová, za mladi pružná a šťavnatá, v dospelosti tvrdá a krehká. Výtrusný prach je slamovožltkastý. Sivopórovka tmavá rastie v lete a v jeseni, najčastejšie na dreve listnatých stromov a iba zriedkavo na dreve ihličnatých stromov. Táto huba žije spravidla ako saprofyt na odumretých pňoch a konároch a iba ojedinele prechádza na živé stromy ako saproparazit. Je rozšírená takmer na celej Zemi. Pre praktických hubárov je bezvýznamná, lebo je nejedlá. Zapríčiňuje veľmi intenzívnu belavú hnilobu jadrového dreva.


Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus (Bull.ex Fr.) Murrill.)

 

Plodnice sú jednoročné, hrubo mäsité, zvyčajne bez hlúbika, zúženým bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou. Klobúk je 100-400 mm široký, býva buď polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na vrchnej strane lúčovite vráskavý, oinovatený, za mladi okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom a napokon v starobe bledookrový až belavý. Rúrky sú 1,5-4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné (2-4 na 1 mm), najprv sírovožlté, neskôr žltookrové. Dužina je biela alebo jemne krémovožltkastá, za mladi šťavnatá a mäkká, v dospelosti dosť tuhá, krehká a drobivá, vôňu má príjemne hubovú a chuť trochu kyslastú. Výtrusný prach je za čerstva krémový až slamovožltkastý, po uschnutí bledne a býva takmer biely. Sírovec obyčajný rastie od jari do jesene na odumretých aj živých kmeňoch listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba zriedkavo. Veľmi hojný je v teplých lužných lesoch. Je rozšírený takmer na celej Zemi. Kým sú plodnice mladé a šťavnaté, sú jedlé a niektorí hubári ich považujú priam za lahôdku. Z fytopatologického hľadiska je to veľmi nebezpečná huba, lebo cudzopasí na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Stromy, ktoré táto huba napadla, sú určené na zánik.


Klanolupeňovka obyčajná (Schizophyllum commune Fr.ex Fr.)

 

Plodnice sú bez hlúbika, klobúkaté, bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou. Klobúk je 5-30 (50) mm široký, polkruhovitý, vejárovitý, jazykovitý alebo škľabkovitý, na povrchu plstnato chlpatý, za sucha belavý alebo sivastý, za vlhkého počasia až sivohnedastý, tenký a pružný. Lupene sú riedke, na ostrí rozštiepené a zahnuté, sivastohnedé až mäsovohnedasté, často s fialovým odtieňom, za čerstva pružné a mäkké, za sucha kožovité. Dužina je veľmi tenká, suchá, kožovitá, bez zvláštnej chuti a vône. Výtrusný prach je biely až ružovkastý. Klanolupeňovka obyčajná rastie od jari do zimy na živom, ale najmä na odumretom dreve listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je rozšírená takmer na celej Zemi. Zapríčiňuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva.


 


 

dnes je: 18.9.2019

meniny má: Eugénia

podrobný kalendár

Malo by byť v školách zakázané používanie mobilov?
 
 
21%

 
 
 
21%

 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka